www.sumrak-twilight.estranky.cz

Súmrak je svojím spôsobom veľmi ťažko adaptovateľná kniha. Vytvoriť funkčný scenár z knihy, ktorej jadro tvoria príšerné dialógy dvoch nerozvitých, zle napísaných postáv a vnútorné monológy jednej z nich, ktorých témou je väčšinou to, aký je ten druhý úžasný, to by bola teda nadľudská úloha. Scenáristka Melissa Rosenberg (Let’s Dance) sa o to ale ani príliš nepokúšala a okrem pár mikroskopických zmien, len jednoducho prepísala to, čo sa dialo a hovorilo v knihe. Zo všetkého asi najviac zamrzí odfláknutie charakterizácie postáv, lebo potenciál by tu aj bol. S Edwardovou rozorvanosťou medzi jeho upírskou (túžba po Bellinej krvi) a ľudskou (túžba po Bellinej láske) prirodzenosťou sa dalo pekne popracovať, no nestalo sa, a aj z neho je len plochá figúrka, ktorá sa snaží byť „cool“ a občas sa škaredo zamračí............................................................ Toto je čiastočne aj problém Edwardovho hereckého predstaviteľa Roberta Pattinsona (Harry Potter a Ohnivá čaša). Typovo sa síce na úlohu výborne hodí, ale herecky zlyhal na plnej čiare. Strieda „nebezpečné“ a „zmyselné“ pohľady, prípadne špeciálnu upírsku verziu „zraneného šteňaťa“, ale uveriteľný nie je nikdy, naopak, väčšinu času pôsobí nechcene smiešne až trápne. Naposledy som mal podobný pocit z herca snáď len v Newellovej Láske v čase cholery. O poznanie lepšie je na tom Kristen Stewart (Úkryt, Útek do divočiny), ktorá väčšinu času aspoň dokáže pôsobiť prirodzene. To sa obzvlášť cení, keď jej scenár tlačí do úst dialógové perly a režisérka ju núti v detailnom zábere si zahrýzať do spodnej pery a tváriť sa roztúžene............................................................................. Keď už sme pri Catherine Hardwicke (Legendy z Dogtownu), tak treba povedať, že rovnako, ako sa jej nepodarilo ukočírovať hercov, sa jej nepodarilo ukočírovať ani nič iné, hlavne atmosféru. Tá by sa niekedy aj už-už vytvorila, ale režisérke sa ju vždy podarí spoľahlivo zabiť - či už nejakou smiešnou vetou z úst hrdinov, zapojením Bellinho rušivého voice-overu, nezdravo dlhými spomalenými zábermi, alebo (a to najčastejšie) nevhodným použitím hudby. .......................................................... Soundtrack Súmraku je celkovo jedným veľkým hudobným bordelom, v ktorom je všetko od výrazných husľových sól, pri ktorých má človek pocit, že sa niekto neúspešne snaží imitovať Clinta Mansella, cez rockovo znejúce melódie a jednoduché gitarové vybrnkávačky, až po klavírne pasáže. Poteší akurát použitie 15 Step od Radiohead pri záverečných titulkoch (príjemné prekvapenie, čakal som nejaký popový slaďák) a Supermassive Black Hole od Muse v baseballovej scéne. Tá je spolu so záverečnou bitkou James vs. Edward zároveň najlepšou scénou celého filmu (čo je smutný fakt, keďže je to hlavne romantický film). Obe sú pôsobivo nakrútené, gradované a dynamicky nastrihané.................................................................................................................. Koniec koncov ale Súmrak dopadol veľmi, veľmi podobne, ako jeho knižná predloha. To z neho asi činí kvázi dobrú adaptáciu a film odsúdený na úspech, keďže húfy milovníčok Edwarda Cullena budú poslušne cupitať do kina aj keby čo bolo. Tie od toho neodradím, nech sem napíšem čokoľvek, ale Vy ostatní upírski fanúšikovia si radšej po x-tý raz prečítajte/pozrite Drakulu či Interview s upírom a s teen upírmi, čo sa na slnku ligocú, svoj čas nestrácajte.............................................................................